Z priemyselného veku sme sa prehupli do veku informačno-znalostného. Nazhromaždili sme mnoho vedomostí a odrazu sme sa ocitli pred rozhodnutím, ako znalosti, ktoré máme, využívať. Sú našou hračkou, môžeme ich skúšať, hrať sa s nimi, až kým ich nepokazíme? Alebo ich využijeme pre dobro všetkých? Horolezec, manažér a kouč Zoltán Demján tvrdí, že nemusíme vymýšľať nič nové – recept existuje už dlhé stáročia. Ak sa vrátime k etike a morálnym hodnotám, ľudstvo má šancu vkročiť do veku múdrosti.

_ Číňania vyniesli olympijský oheň na Mount Everest. V priamom prenose mohla túto udalosť sledovať celá planéta. Oslovilo vás to ako horolezca?

Skôr mi to prekáža, ako by som tomu tlieskal. Čo predviedli Číňania, nie je horolezectvo. Veď s tou prípravou a nasadenou technikou by bola obrovská hanba, keby sa tam nedostali. Olympijský výbor touto bombastickou akciou Mount Everest i horolezectvo len zneužil. Tým skôr, že skalolezectvo a skialpinizmus sa už niekoľko rokov snažia dostať medzi olympijské športy. Olympijský výbor tvrdí: fajn, je len málo športov, kde sú hodnoty také dôležité ako v horolezectve. Navyše sa považuje za jeden z najčistejších športov, tam nie je korupčné prostredie, aké cítiť v iných športoch. Pre olympijské hnutie však stále nie je atraktívny partner – možno práve preto, lebo sa tu netočia veľké peniaze.

_ Ale Mount Everest je symbol, mnohých ľudí priťahuje.

Áno, má smolu. Je magnet, lebo o ňom každý vie. Ročne na vrchol vylezú stovky ľudí, no z nich možno desať je skutočných horolezcov, ktorí tam prichádzajú pre vnútorné zážitky a spojenie s prírodou. Keď idete „normálkou“, prúdia okolo vás skupiny turistov, cesty sú vyšliapané, všade vidno laná a tábory. V Everest base campe sú stovky stanov, lietajú tam vrtuľníky s pivom.

Existuje vrstva bohatých, ktorí hľadajú čoraz novšie dobrodružstvá. Na Seychelách už boli, aj pri Niagarských vodopádoch, tak prišiel na rad Mount Everest. Cestu na vrchol si môžu za 60-tisíc dolárov zaplatiť. Sami by to nedokázali, potrebujú tím šerpov, doslova sluhov, ktorí ich ťahajú na kopec. Peniaze nezískali vždy úplne udržateľným alebo etickým spôsobom. Nedali im vnútornú vyrovnanosť a spokojnosť. Snažia sa uhasiť smäd, ale takýmto spôsobom sa to nepodarí. Aj preto som optimista a verím, že tento vysokohorský „disneyland“ je dočasný.

_ Myslíte? Veď ako člen predsedníctva Medzinárodnej horolezeckej únie ste sa to snažili pribrzdiť, prípadne aspoň iniciovať vyhlásenie, že je nemorálne vodiť ľudí na osemtisícovky ako do zábavného parku. Bez úspechu.

Áno, vplyv Američanov, ktorí tvrdili, že v demokracii nemôžeme niekoho obmedziť, bol silnejší. Ale tento ošiaľ opadne. Ľudia raz dozrejú a nebudú cítiť potrebu ukájať sa takýmito adrenalínovými injekciami. Vnútornú spokojnosť nájdu v trvanlivejších veciach. Aj preto som presvedčený, že ľudstvo smeruje do veku múdrosti. Rakúsky filozof Peter Drucker to pomenoval takto: po informačno-znalostnom veku, ktorý prežívame dnes, príde éra, keď naakumulované vedomosti začneme využívať. P. Drucker nie je žiaden naivný vizionár, ale úspešný biznismen, manažérsky guru. Dnes vieme už takmer všetko. Boli by sme schopní uživiť všetkých ľudí na planéte, dokážeme vyrobiť dostatok energie pre všetkých. Ale musíme do toho pridať aj etiku a morálku, ktoré nateraz z našej spoločnosti vymizli. A to práve v priemyselnom veku, keď nastal úžasný technický rozmach.

_ Môže za to veda? Veď nám dala obrovské množstvo vedomostí, zbavili sme sa úplnej závislosti od vonkajších vplyvov, sme slobodní vo svojich rozhodnutiach.

Ale máme aj zodpovednosť. Nie právnu, ako ju dnes chápeme a podľa ktorej „čo nie je zakázané, je povolené“. Už tisíce rokov platí takzvané zlaté pravidlo. Nie je nič jednoduchšie, ako dať si do Googlu heslo The Golden Rule a objaví sa toľko odkazov, že máte celú noc čo pozerať. Ide o jednoduchú zásadu – „správaj sa k druhým tak, ako chceš, aby sa správali k tebe“. Keď tento princíp porušíme, odveta nás skôr či neskôr neminie. Veď karta sa môže obrátiť. A skôr či neskôr sa obráti.

Aj vďaka vede a všetkému technickému pokroku žijeme najúžasnejšie obdobie – prvý raz v histórii máme možnosť slobodnej voľby. V budúcnosti nás však nebudú hodnotiť podľa technológií, ktoré sme vytvorili, ale podľa rozhodnutí, ktoré ako slobodní ľudia prijmeme. Či znalosti, ktoré máme, múdro využijeme. Účel, zmysel aktivity by mal byť ujasnený, nerobme veci len preto, že to technicky dokážeme.

_ Naozaj veríte v silu morálky? Dennodenne sa skôr presviedčame o opaku.

Potvrdzuje to celý vývoj zrelosti ľudstva. Áno, na začiatku, v boji o prežitie, sme boli materiálni. Ale evolučná krivka smerovala k duchovnu, aj keď sa to navonok nezdá. Vezmite si napríklad kresťanské predstavy o Bohu, tie sú nám najbližšie. Starozákonný Boh šíril pravidlo „oko za oko, zub za zub“. Ľudia na nízkom stupni vývoja potrebovali tvrdé reguly. Ale Nový zákon priniesol dobro ako základ morálky a svedomia. Dnes nás už neposúva dopredu konkurenčný boj, ale morálne konanie. Veď aj laboratórne testy potvrdzujú, že ľudí podvedome viac ako peniaze uspokojuje uznanie, pochvala od druhých a altruizmus. Samozrejme, môžeme podľahnúť aj peniazom, je to naša slobodná voľba. Ale som presvedčený, že od materiálnych hodnôt smerujeme k duchovným.

_ Často však tvrdíte, že spoločnosť si peniaze zobrala za modlu a všetko tomu podriaďuje.

Áno, ale vidím mnoho signálov, že prichádza zmena. Organizujem cesty do Himalájí, cieľom ktorých je rozvoj osobnosti. Chodia so mnou šéfovia veľkých spoločností, majú rozprávkový plat, auto, viac ako potrebujú... Napriek tomu vnútorne pochybujú, či si ten svoj rebrík opreli o správny múr. Materiálne hodnoty ich neuspokojujú, hľadajú čosi viac. Putujeme horskými údoliami v Nepále, kde človek môže nájsť svoju podstatu, svoje ozajstné ja.

_ To stačí? Niekoľko dní uprostred hôr?

Toto prostredie nie je porušené ľudským vplyvom a ak sa v ňom pohybujete s pokorou a skromnosťou, pocítite princípy, podľa ktorých tiká všetko okolo nás, celý vesmír. Žijeme v období, keď veľa ľudí rýchlo zbohatlo. Ženieme sa za blahobytom a keď ho dosiahneme, zistíme, že nám nepriniesol spokojnosť. Ale inak by sme na to neprišli, musíme najprv blahobyt zažiť, aby sme zistili, že nemôže byť jediným cieľom. Dnešný svet charakterizuje neistota, preto je ešte dôležitejšie ako doteraz zakotvenie a osobné hodnoty. Viem to z vlastnej skúsenosti.

_ Vo veľkom biznise ste boli dvanásť rokov. V Holcime ste končili na poste predsedu predstavenstva.

A dostal som ponuku ísť v rámci koncernu na významnejšiu pozíciu do zahraničia. Vtedy som začal uvažovať. Mám pokračovať a skončiť tak, že ma vynesú nohami napred z veľkej kancelárie? Prežiť najproduktívnejší vek prácou „pre jeden koncern“? Alebo prijať inú z lukratívnych ponúk, ktoré sa začali po odchode hrnúť? Rozhodol som sa nasledovať vnútorný hlas a vykročiť vlastnou cestou. Teraz sa stretávam s ľuďmi, ktorí ma obohacujú, a prežívam život, ktorý sa mi páči.

_ Jedna lastovička však leto nerobí.

Samozrejme. Uvedomujem si, že keď hovoríme o blahobyte, hovoríme stále o malom podiele ľudí žijúcich v krajinách OECD, čo je len šesť alebo deväť percent. A možno o najbohatšej vrstve v Číne. Na zmenu však netreba väčšinu, stačí kritická masa. Život je o pozitívnych príkladoch a tie pribúdajú. Príbeh Billa Gatesa a Warrena Buffetta pozná azda každý. Relatívne rýchle zbohatli, no dokázali sa zbaviť časti peňazí, ktoré sa teraz využívajú na rozumné účely. Dali dohromady nadáciu s 63 miliardami dolárov, čo je aj pri oslabujúcom sa kurze dolára neuveriteľné číslo. Na Slovensku máme Dobrého anjela, ktorého založil Andrej Kiska, keď predal svoje finančné firmy a teraz manažuje pomoc rodinám chorých.

_ Ale stále to nie je „kritická masa“ potrebná na zmenu spoločnosti.

Príkladov, že smerujeme do veku múdrosti, je dosť, len treba chodiť s otvorenými očami. Napríklad v biznise sa sústreďujú schopní, talentovaní ľudia a mnohí z nich pochopili, že pracovať len pre peniaze je nezmyselné. Peniaze i podnikanie majú uspokojovať ľudské potreby. Zisk je užitočný, bez neho by sa nedalo inovovať a zlepšovať sa. Ale nesmie byť jediným cieľom. O konkurenčnej výhode čoraz menej rozhodujú znalosti a vybavenie firmy a čoraz viac zloženie firiem. Veď získať know-how či technológie dnes možno rýchlejšie a ľahšie ako v minulosti. Ale získať správnych ľudí je ťažká vec. Americký profesor manažmentu Jim Collins v knihe Z dobrého skvelé (Good to Great) opísal kľúč k úspešnému biznisu – hodnoty, etiku, kvalitné vzťahy založené na vzájomnej výhodnosti. Vyšla aj v slovenčine a je beznádejne rozchytaná. To je signál, že slovenskí manažéri už nečítajú knihy, ako rýchlo zbohatnúť, oblafnúť partnera, ale o dlhodobých úspechoch. Firmy typu Enron išli ku dnu práve preto, že ignorovali hodnoty. Ale opakujem – je na nás, či si tento smer slobodne zvolíme.

_ Pomohlo by nám náboženstvo, ktoré odnepamäti rieši dilemy spojené s morálkou?

Nahraďme slovo náboženstvo slovom filozofia. Islam, kresťanstvo i budhizmus hovoria presne o tom istom, odlišujú sa len minimálne, hoci pre niektorých sú práve tieto rozdiely veľmi dôležité. Tieto filozofie sú posolstvami o princípoch, ktoré som našiel v horách, v človekom nedotknutej prírode. Základný je ten, že nesmiete robiť chyby. V horách za malé platíte odreninami, ale za veľké životom. Ďalším je – k ľuďom treba byť tolerantný a vážiť si ich. Za univerzálne pravidlo však pokladám to, o ktorom som už hovoril – správaj sa k druhému tak, ako by si chcel, aby sa správali k tebe.

_ Takže veľhory vás priviedli k viere?

Skôr k poznaniu. Som racionálny človek a stojím pevne na zemi. Vek múdrosti sa začne vtedy, keď naplno využijeme potenciál svojho rozumu a nebudeme ignorovať morálku. Možno to ani dlho nepotrvá. Prechodné obdobia sa zhusťujú a náš potenciál rastie exponenciálnym radom. Prežili sme prechod z priemyselného veku do informačno-znalostného a ešte za nášho života by sme mohli mať šancu zažiť ďalší skok ľudstva.