Marián Jusko stál pri zrode slovenskej meny. Ako guvernér Národnej banky Slovenska dohliadal na reštrukturalizáciu a privatizáciu finančného sektora. Po ukončení zákonom obmedzeného členstva v Bankovej rade ho zlákala Skupina MOL – stal sa predsedom predstavenstva akciovej spoločnosti Slovnaft.
_ Dlhé roky ste boli viceguvernérom a guvernérom Národnej banky Slovenska. Čo má spoločné manažérska práca najvyššieho predstaviteľa centrálnej banky a jedného z najväčších priemyselných podnikov?
Rovnako ako v banke aj v Slovnafte zodpovedám za strategické záležitosti. Predseda predstavenstva je akýmsi vizionárom, strategicky usmerňuje spoločnosť, určuje trendy jej vývoja, reprezentuje spoločnosť vo vzťahu k akcionárom, štátnym orgánom či verejnosti. V predstavenstve schvaľujeme strategické rozhodovania, dozeráme, aby konkrétni manažéri stratégiu napĺňali. Slovnaft je veľká spoločnosť s bohatým predmetom činnosti – vyrába benzíny, nafty, plasty a ďalšie produkty. Má i vlastnú výskumnú zložku. Dôležitý je tu manažérsky prístup, a nie technologická odbornosť v tej či onej oblasti. To je to spoločné s vedením banky.
A odlišnosť? V banke som bol exekutívny manažér, ktorý sa musel venovať aj bežným operatívnym záležitostiam. V Slovnafte nezastávam exekutívnu funkciu.
_ Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že v petrochémii už zásadne nové produkty a postupy nevznikajú, len sa zdokonaľujú doterajšie. Je to skutočne tak?
Každý rok v ropnom a rafinérskom priemysle len viac a viac potvrdzuje, že skutočná konkurenčná výhoda spočíva vo vyspelých technológiách, priaznivej štruktúre produkcie. Slovnaft za uplynulých dvanásť rokov investoval do modernizácie a environmentálnych projektov vyše 53 miliárd korún. Výsledkom je, že dnes patríme medzi tri najmodernejšie rafinérie v Európe a čo sa týka efektívnosti, sme na úplnom európskom špici.
V trojročnom predstihu sme začali vyrábať tzv. beszírne palivá. Slovnaft bol prvou spoločnosťou v regióne, ktorá v súlade s európskou legislatívou začala vyrábať palivá s obsahom biokomponentov, ktoré dnes vo svete tak rezonujú. Chceme biopalivá novej generácie. V automobilovom priemysle sa zasa používajú naše plasty. To všetko je vec vývoja. Bez toho nemôže byť žiadna firma konkurencieschopná. Ale musíme sa zameriavať aj na ľudské zdroje. Firma si technológie môže kúpiť, ale vychovať ľudí je oveľa zložitejšie.
_ Oplatí sa udržiavať vlastný výskum? Dá sa niečo prevratné vynájsť na malom Slovensku, v relatívne malom Slovnafte v porovnaní s americkými alebo ruskými komplexmi?
Naznačili ste dva trendy. Jedným je globalizácia – keď malé firmy majú sťaženú pozíciu konkurovať vo vede a výskume, ale aj v iných oblastiach veľkým. Preto pripomeniem našu integráciu do Skupiny MOL, ktorá okrem iných synergií priniesla aj efektívnejší výskum a vývoj. Združujú sa najlepší ľudia, vybavenie, financie.
Druhý trend poukazuje na to, že sú oblasti, kde užšia špecializácia a menšia veľkosť môžu byť výhodou. Je tu malé Slovensko a v rámci neho Slovnaft, ktorý má dcérsku spoločnosť VÚRUP (Výskumný ústav pre ropu a uhľovodíkové plyny), ktorá zohráva dôležitú úlohu v zdokonaľovaní úžitkových vlastností výrobkov a procesov. Ako príklad by som uviedol výskum v oblasti biopalív, motorových olejov či asfaltu, ktorý zužitkováva opotrebované pneumatiky. Je to vhodná symbióza, aby mohla byť naša skupina na globálnom trhu ešte úspešnejšia.
_ Očakávate masové využívanie alternatívnych zdrojov pohonu? Čo by to mohlo byť? Ako by sa potom vyvíjala stratégia petrochemických komplexov, teda aj Slovnaftu?
Pred globálnym ropným priemyslom stojí niekoľko výziev. Za najdôležitejšie považujem obmedzené zdroje, stabilitu a bezpečnosť dodávok a klimatické zmeny. To všetko vyžaduje nový prístup. Skupina MOL odpovedá na výzvy 21. storočia komplexne. Maximalizujeme ťažbu na existujúcich ťažobných poliach, vytvárame nové strategické partnerstvá, skúmame nové, aj nekonvenčné zdroje a zároveň vstupujeme do nového segmentu – do energetiky. K zmierňovaniu globálneho otepľovania prispievame nielen včasným plnením prísnych ekologických štandardov, ale aj novými projektmi pre využívanie geotermálnej energie, výrobu biopalív druhej generácie či skladovanie CO2 v podzemných zásobníkoch.
Ale späť k vašej otázke. Podiel obnoviteľných zdrojov sa bude celosvetovo zvyšovať. O budúcnosť ropných a rafinérskych podnikov, ktoré dokážu s vývojom nielen držať krok, ale byť stále aspoň krok vpred, sa však neobávam. Ropa a ropné produkty budú ešte dlho hrať významnú úlohu. Pravdepodobne však budú drahšie ako v súčasnosti. Nielen kvôli finančne náročnému prieskumu, ťažbe z menej dostupných miest, ale aj vývoju alternatívnych obnoviteľných zdrojov.
Summa summarum: ropné firmy, aj keď čelia globálnym výzvam, môžu zatiaľ pokojne spávať.
_ A čo spotrebitelia?
Slovnaft v súčasnosti takmer tri štvrtiny svojej produkcie exportuje. Máme teda dostatočné výrobné kapacity, aby sme pokryli domáci trh. Na druhej strane kolísanie cien ropy a ropných produktov na svetových trhoch bude naďalej ovplyvňovať ceny produktov. Na turbulentný vývoj si žiaľ musíme zvyknúť. Verím vo vedecko-technický pokrok a som presvedčený, že bude schopný ďalej zlepšovať efektívnosť palív, uspokojí rastúci dopyt po motorových palivách a prispeje aj k potravinovej bezpečnosti najmä rozvojových krajín. budúcnosti.
_ Biopalivá sa označujú za jeden z faktorov potravinárskej krízy.
Okolo výhodnosti či nevýhodnosti biopalív sa rozprúdila živá diskusia, ktorú považujem za veľmi potrebnú. Globálne sa nad touto otázkou budú musieť zamyslieť stratégovia i politici. Platí, že keď zdražejú základné suroviny, najviac to postihne chudobné krajiny. Za posledných desať rokov sme zaznamenali enormný rast ceny ropy. Ropa je základnou surovinou, od ktorej sa odvíjajú aj ceny potravinárskych komodít. Z rozvojového sveta prichádzajú signály o vážnych problémoch. Je potrebné pozrieť sa na fakty, situáciu vecne analyzovať a vybrať správne riešenie, ktoré zabezpečí dostatok palív i potravín. Z odbornej stránky by nemali zaznievať hlasy presadzujúce určité lobistické záujmy. Podľa možnosti by sa mal spracúvať poľnohospodársky a lesný odpad, biopalivá by nemali stáť na potravinárskych komoditách.
_ Vráťme sa k Slovnaftu. Už osem rokov je člen skupiny MOL. Vydarilo sa toto manželstvo z rozumu?
Príklad Slovnaftu a MOL potvrdzuje, že dva a dva môže byť viac než štyri. Celkove bolo týchto osem rokov veľmi úspešných. Naši finančníci vyčíslili prínosy synergických efektov na 300 miliónov amerických dolárov. Prejavili sa najmä v oblasti optimalizácii výroby, v obstarávaní, v oblasti predaja a financovania. Efekt zo spojenia pocítil aj štát – sme druhým najväčším platiteľom korporátnej dane na Slovensku.
_ Myslí výkonná firma aj na svojich ľudí? Vravíte, že technológie si môžete kúpiť, ale s ľuďmi je to zložitejšie.
Ľudské zdroje sú pre nás strategický faktor. Preto kladieme veľký dôraz na vzdelávanie, kariérny rast, motiváciu a férové ohodnotenie. Naším hlavným cieľom je, aby zamestnanci, ktorých je v rámci skupiny 3,7 tisíca, cítili, že sa všetci podieľajú na výsledkoch a dosiahnutých úspechoch. Sme presvedčení, že zosúladením cieľov jednotlivcov a organizácie môžeme udržať svoju konkurencieschopnosť. Spolupracujeme s vysokými školami, umožňujeme u nás diplomové práce, stáže, štipendijné pobyty. Možnosti uplatniť sa sú nielen v Bratislave, ale v rámci skupiny aj v tridsiatich krajinách sveta Podľa nedávneho prieskumu Hewitt Associates patrí Slovnaft medzi TOP 5 najlepších zamestnávateľov na Slovensku. Priemerný mesačný zárobok máme okolo 50-tisíc korún. Na zamestnancov však kladieme vysoké nároky, nie všetci im v minulosti vyhoveli.
_ Ako guvernér NBS ste boli pri prvých krokoch na zavedenie eura. Ako sa na to pozeráte teraz, s odstupom? Čo bude euro znamenať pre Slovnaft?
Je to veľký historický krok správnym smerom. Slovenská povaha je však taká, že si viac všímame drobné problémy, ktoré pri veľkých záležitostiach zákonite vznikajú. Sme bolestínski a pritom nám uniká, čo euro prinesie. Predovšetkým stabilitu. Našou domácou menou bude mena, ktorú podporuje najväčšia ekonomika sveta – ekonomika eurozóny. Jej ekonomický potenciál je obrovský. Je to dobré nielen pre firmy, ale aj pre ľudí, ktorí možno budú mať zo začiatku problémy s prerátavaním a zaokrúhľovaním. Prínos silnej meny je však jednoznačný.
Objednajte si predplatné časopisu VISIONS
VISIONS je možné kúpiť aj v sieti kníhkupectiev
Panta Rhei.
Stromová 9
837 96 Bratislava
Slovenská republika
Tel.: +421 (2)59 68 21 64
Fax: +421 (2)59 68 52 62
Stromová 9
837 96 Bratislava
Slovenská republika
Tel.: +421 (2)59 68 21 64
Fax: +421 (2)59 68 52 62
Marián Jusko
(1956) absolvoval Národohospodársku fakultu na Vysokej škole ekonomickej. Ostal pracovať na katedre financií ako asistent, neskôr odborný asistent. V roku 1991 sa stal predsedom Prezídia Fondu národného majetku SR, zároveň bol námestníkom ministra privatizácie. Podieľal sa na zakladaní slovenskej centrálnej banky. Od 1. januára bol zastupujúcim viceguvernérom a od apríla 1994 viceguvernérom Národnej banky Slovenska. Od júla 1999 do konca roka 2004 stál na jej čele ako guvernér. Od apríla 2005 je predsedom predstavenstva akciovej spoločnosti Slovnaft. V máji 2007 ho zvolili za prezidenta Republikovej únie zamestnávateľov.